Vatikán 21. januára – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri svätej omši na záver Jubilejného roka dominikánov pri 800-ročnici založenia rehole, ktorú slávil dňa 21. januára 2017 v Lateránskej bazilike v Ríme.
Dnešné Božie slovo nám predkladá dva opačné ľudské scenáre: na jednej strane „karneval“ svetáckej kuriozity, na druhej strane oslavu Otca cez dobré skutky. A náš život sa pohybuje vždy medzi týmito dvoma scenármi. Vskutku, tieto prináležia každej dobe, ako to ukazujú slová sv. Pavla adresované Timotejovi (porov. 2 Tim 4,1-5). A aj sv. Dominik a jeho prví bratia, je tomu už osemsto rokov, sa pohybovali medzi týmito dvoma scenármi.
Pavol varuje Timoteja, že bude musieť ohlasovať Evanjelium v prostredí, kde ľudia hľadajú stále nových „učiteľov“, „bájky“, odlišné náuky, ideológie... prurientes auribus - „aby im šteklili uši“ (2 Tim 4,3). Je to karneval svetáckej kuriozity, zvádzania. Preto apoštol inštruuje svojho žiaka používajúc aj silné slová: „naliehaj“, „usvedčuj“, „karhaj“, „povzbudzuj“, a potom „bdej“, „znášaj útrapy“ (2 Tim 4,2.5).
Je zaujímavé vidieť ako už vtedy, pred dvoma tisícročiami, boli apoštoli Evanjelia konfrontovaní s týmto scenárom, ktorý sa v našich dňoch veľmi rozvinul a globalizoval z dôvodu zvádzania subjektivistického relativizmu. Tendencia hľadania toho, čo je nové, vlastná ľudskej bytosti, nachádza ideálne prostredie v spoločnosti vonkajškového imidžu, v konzume, v ktorom sa často recyklujú staré veci, ale dôležité je dať im výzor nových, príťažlivých, šteklivých. Aj pravda sa dofarbuje. Pohybujeme sa v takzvanej „tekutej spoločnosti“, bez pevných bodov, vysadenej z pántov, rozskrutkovanej, pozbavenej pevných a stálych referencií; v kultúre efemérnej prchavosti, kultúre „použi a odhoď“.
Zoči-voči tomuto svetskému „karnevalu“ sa jasne vyníma opačný scenár, ktorý nachádzame v Ježišových slovách, ktoré sme práve počuli: aby „oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16). A ako sa udeje tento prechod od pseudoslávnostnej povrchnosti k oslavovaniu, ktoré je opravdivým sviatkom? Udeje sa to vďaka dobrým skutkom tých, ktorí, keď sa stali Ježišovými učeníkmi, stali sa „soľou“ a „svetlom“. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi“, - hovorí Ježiš - „aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 5,16).
Uprostred „karnevalu“ včerajšia i dneška, toto je odpoveď Ježiša a Cirkvi, toto je pevná opora uprostred „tekutého“ prostredia: dobré skutky, ktoré môžeme konať vďaka Kristovi a jeho Svätému Duchu, a ktoré dávajú zrodiť sa v srdci vďake voči Bohu Otcovi, chvále, alebo aspoň žasnutiu a otázke: „prečo?“, „prečo sa táto osoba správa takto?“ Čiže, znepokojeniu sveta pred svedectvom Evanjelia.
Ale aby nastalo toto „zalomcovanie“, je potrebné, aby soľ nestratila chuť a svetlo sa neschovávalo (porov. Mt 5,13-15). Ježiš to hovorí veľmi jasne: ak soľ stratí chuť, neslúži viac na nič. Beda soli, ktorá stráca chuť! Beda takej Cirkvi, ktorá stráca chuť! Beda takému kňazovi, zasvätenému, kongregácii, ktorá stráca chuť!
Dnes vzdávame vďaku Otcovi za dielo, ktoré sv. Dominik, plný Kristovho svetla a soli vykonal pred osemsto rokmi; za dielo v službe Evanjeliu, ohlasovanému slovom a životom; za dielo, ktoré s milosťou Ducha Svätého zaistilo, že sa toľkým mužom a ženám dostala pomoc, aby sa neroztratili uprostred „karnevalu“ svetáckej kuriozity, ale naopak pocítili chuť zdravej náuky, chuť Evanjelia, a stali sa raz aj oni svetlom a soľou, kreatívnymi tvorcami dobrých skutkov... a pravými bratmi a sestrami, čo oslavujú Boha a učia oslavovať Boha dobrými skutkami života.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-